Deň prvý.

Streda. – Vuááá! V ruke držím kľúče. Radosť nad radosť. V hlave mám už jasnú vizualizáciu bytu a natešená odchádzam. Môj muž celú situáciu vidí trocha triezvejšie no tešíme sa spolu.

Deň druhý.

Štvrtok. – Ok. Triezvejšie to vidím už aj ja. Stojím v strede izby a niečo mi vraví, že oranžovú dvomi nátermi farby asi neprekryjem. (v tomto momentne ešte netuším, že ma čaká škrabanie omietky) Manžel si vytriedil oblečenie a ja vidím že touto chvíľou sa u neho začalo obdobie k návratu radikálneho minimalizmu.

Medzitým sa uisťujeme že sme v predstavách na jednej vlne a po tejto farebnej explózii chceme celý byt vymaľovať na bielo.

Deň tretí.

Piatok. – V predajni farieb mali piatkovú 20% zľavu na celý sortiment. Zrazu sa viem tešiť aj z toho že vonku prší a na predavača sa usmievam akokeby nám farbu dal zadarmo. Maľujeme.

Deň štvrtý.

Sobota. – Ou. Penetračný náter veľmi nepenetroval, tak škrabeme omietku. Zo škrabania zisťujem že predošlý domáci mali radi tapety a výrazné farby. Prach mám v nose a ponožke. Aj v uchu. Moja vizualizácia bytu pri tomto pohľade trocha upadá. Ak sa ma niekto opýta či je náš nový byt pekný, odpovedám, že je to byt s poteciálom a mením tému na počasie.

Deň piaty.

Nedeľa. – Svaly oddychujú. Oči blúdia po pintereste. Myseľ si predstavuje to najdokonalejšie bývanie ktoré nijako neohrozí náš rozpočet. No haha.

Deň šiesty.

Pondelok. – Cítim sa ako keby som spálila desať kíl. Jem biele pečivo bez akýchkoľvek výčitiek. 😀 Izba domaľovaná. (prvá z troch plus kuchyňa, chodba a kúpelka farbu zďaleka ani len neucítili) Ak sa ma niekto opýta na byt, vravím že je to byt s veľkým potenciálom a tvárim sa popritom záhadne aby nevedel čo si má myslieť. (to je malina, pretože ani ja neviem čo si o tom mám myslieť )

Deň siedmy.

Utorok. – Maľuje sa druhá izba a kuchyňa. Nastriedačku škrabeme a maľujeme. Nálada celkom fajn. Počúvame Zacha. Vizualizácia naberá druhý dych. Nádej na krajšie zajtrajšky bývanie už cítim a vonia ako primalex polar. V tomto dni sa potvrdila aj spolupráca s obchodom Stoklasa. (Čoskoro diy na blogu. Teda dúfam, že čoskoro.) Utorok bol lahodný.

Momentálne je piatok a ja si začínam vážiť prácu maliarov. Permanentne voniam ako farba a za nechtami mi hravo nájdete zvyšky primalexu. Aléé čoskoro s maľovaním končíme a ďalší týždeň sťahujeme! 🙂

 Krásne dni!

Soňa