Tento článok nebude o DIY ale o niečom osobnejšom čo práve hýbe mojím životom. O tehotenstve a blogovaní. Takýchto článkov na blogu nie je veľa a preto dúfam, že vás týmto dnešným dlhým rozprávaním neunudím. Ak by sa tak ale stalo, nezanevrite a vráťte sa opäť o týždeň. To už budeme znova tvoriť. 😉

To, že som tehotná som vedela takmer hneď. Jednoducho, niečo bolo so mnou inak. Ak by ste sa ma ale spýtali “Čo?” nevedela by som to vysvetliť. Jednoducho inak. Nie som veľká tajnostkárka a tak som tieto moje pocity inakosti hneď zdieľala s manželom. Potom prišiel na rad tehotenský test a ten to len potvrdil. Pamätám si, že sa mi ruky jemne triasli, srdce bilo hlasnejšie a obrovská radosť bola zmiešaná s bázňou.

Prvá tehu návšteva gynekológa bola úplne iná zábava. Toho svojho mám už pár rokov a tak nejak viem, že v čakárni vysedím vajíčko kým sa dostanem na rad. No takmer 5 hodín čakania ma naozaj prekvapilo. Tento deň mal ale aj celkom nečakané vyvrcholenie a keďže to bolo celé také trápnovtipné, vedela som že si to nemôžem nechať len pre seba. 😀

Pondelok 14.5. 

7:20 Sedím v čakárni

7:21  Zapisujem sa. Zisťujem, že som siedma v poradí a vravím si, pohoda klídek, dnes to bude rýchlovka.

10:30 Z momentálnej atmosféry v čakárni od ostatných spolučakateliek cítim isté napätie. Môžno je to zapríčinené tým, že posledná pacientka ktorá šla do vnútra je tam niečo vyše hodinu. Ktovie.

11:00 Kedže som si nevzala žiadnu knihu na čítanie, mám prečítané všetky letáky o pupočníkovej krvi, prehľad o tom kto má aké ponožky a zrátané obkladačky, ktoré sa v čakárni nachádzajú v časti s umývadlom. Samozrejme, že som tie rozbité rátala osobitne. 😉 64 celých, 8 prasknutých.

11:20 …paramparamrampam

12:10 Na rad som sa dostala tesne po dvanástej a tušila som, že nervozita a túžba po jedle bude v ordinácii hutná. Desiatu pre sestru ani doktora však nemám, tak idem odvážne na to.

12:12 Sedím opäť. Tentoraz už ale pri sestričke. Juch! Nádej na ukončenie tohto čakacieho dňa už cítim vo vzduchu a vonia ako šošovicová polievka na kyslo. Ó áno. (tá ma čakala totiž doma a mala som na ňu úúúplne neskutočnú chuť. ) 

12:50 Som dnúú! (všimnite si prosím to časové rozmedzie, po akom čase som sa dostala od sestry k lekárovi 😀 ) 

12:55  Prišla som vlastne len po také oficiálne vnútorné potvrdenie toho, že som tehotná (to som už nejak tak vytušila z tehotenského testu) a že je všetko tak ako má byť.  Keďže som vedela, že v siedmom týždni je ešte na prvú poradňu priskoro. Po krátkej debate o tom prečo som tu ma doktor začne vyšetrovať.

13:05 Ležím a zrazu počujem “Ukážte mi prstíky.” Vravím si : Prstíky? No ok, predsa len, počula som že ženám v tehotenstve silnejú nechty a vlasy ale žeby to malo až také rýchle odozvy? Tak reku, nedbám a vystieram ruky s narovnanými prstíkmi.

13:06 Ticho.

13:06:23 Doktor hľadí na moje prstíky, mrkne na mňa a zrazu počujem “PRSNÍKY”

13:07 Och!!! Myslím, že viac slov netreba a moje momentálne pocity z tejto chvíle viete dostatočne vycítiť zo slova “Och” 😀

Celý tento článok ale nepíšem len tak. Viete, že tento blog milujem a on sám je také moje mále dieťa, ktoré postupne budujem a rastiem s ním. Baví ma prinášať vám nové články, a ešte viac ma baví, keď to baví aj vás. A teraz keď vo mne rastie nová bytôstka a viem, že času bude čoraz menej, nechcela by som s tvorením prestať pretože vidím, že príspevky sledujete, komentujete, pýtate sa ma a zahodiť celú túto našu tvorivú komunitu by ma naozaj mrzelo.

Blogovanie

Blog ale (asi ako všetko a každý projekt) zaberá čoraz viac času. Momentálne vychádza jeden článok týždenne, teda do mesiaca sú to väčšinou štyri a deň zverejnenia nového článku je vždy štvrtok alebo piatok. Príprava nového postupu trvá takým vlažným tempom tri dni a tým intenzívnejším dva. Prvý deň sa fotí postup a upravujú fotky, druhý deň sa venujem písaniu textu a tretí deň je celková úprava článku. Od samotného výberu DIY ktoré sa bude tvoriť po zháňanie materiálu až po celkovú realizáciu a finálnu podobu akú vidíte na blogu to zaberá celkom hutné množstvo času a aj napriek tomu, že ma to veľmi baví, účty treba platiť každý mesiac. 😀

Patreon.com

Preto sme sa rozhodli prihlásiť sa na patreon.com. Ak ste o tom ešte nepočuli, je to portál, ktorý združuje akýchkoľvek tvorcov čohokoľvek a pomáha budovať komunitu a zároveň udržateľnosť daného projektu práve formou malých finančných darov. Je to vlastne taký malý, uzavretý facebook, kde môžete hlasovať čo by ste na blogu chceli vidieť najbližšie, navrhovať nové DIY, súťažiť alebo sa len rozprávať.

Patrónom blogu Tvoriť a ľúbiť sa môžete stať prispetím 1$, 3$ alebo 5$ (prepočet na € je stále podľa aktuálneho kurzu) Stačí ak sa zaregistrujete priamo na stránke Patreon.com a cez PayPal alebo kreditnú kartu sa rozhodnete sumu uhradiť. Funguje to ako mesačná podpora blogu. Teda prvá platba sa stiahne z účtu hneď ako sa stanete patrónom a ďalšia suma odchádza z účtu stále prvého v novom mesiaci. Platbu je možné samozrejme kedykoľvek zrušiť. Ak sa rozhodnete prispieť akoukoľvek sumou z týchto troch, automaticky sa stávate patrónom a každá úroveň má aj taký malý bonus ako darček. Všetko si môžete prečítať práve tu.

Na slovensku táto forma podpory zatiaľ nie je veľmi známa a preto ideme do toho s veľmi malou dušičkou. Či sa už blog rozhodnete podporiť len tým, že mi napíšete správu alebo aj finančne, za všetko vám budem veľmi vďačná. Blogu sa chcem určite venovať aj po narodení bábätka a veľmi si želám, aby nám to spolu tvorilo a ľúbilo aj ďalšie roky.

Kľudne mi napíšte, čo si o tom myslíte alebo prípadne aj ak máte nejaké otázky. A ak ste to dočítali až sem, ďakujem vám silno! ❤

 

Budúci piatok sa vidíme už tradične pri novom diy.

Majte dobrý čas. 🙂

Soňa